Musíte podať daňové priznanie na Slovensku ak pracujete v Nemecku?

Ak žijete a pracujete v Nemecku a máte stále trvalý pobyt na Slovensku alebo ak v Nemecku len pracujete a rodinu máte na Slovensku možte alebo nemusíte byť daňovým rezidentom Slovenska. Tu sa dozviete, kedy musíte podávať daňové priznanie aj na Slovensku. Zdroj: Finančná správa Slovenskej Republiky https://www.financnasprava.sk

Naše služby pre Vás

Vrátenie daní z Nemecka

Nemecké daňové priznanie.

 

Vybavenie rodinných prídavkov

A zastupovanie pred nemeckými úradmi priamo v Nemecku.

 

Oslobodenie od stavebnej zrážkovej dane a jej vratka.

Služby pre SZČO a s.r.o.

 

Nemecké účtovníctvo pre SZČO a s.r.o. 

Vznikla Vám daňová povinnosť v Nemecku? Ozvite sa nám.

 

Overené preklady DE-SK a SK-DE

S nemeckou pečiatkou.

 


Vymedzenie základných pojmov

 

Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

 

 

Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

 

Predmet dane – podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov.

 

 

Predmet dane rezidenta SR – je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).

 

 

Predmet dane nerezidenta SR – je podľa § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR (§ 16).

 

 

Zdaniteľný príjem – podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

 

 

Platiteľ dane – podľa § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Daňový rezident Slovenskej republiky

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov].

 

Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je fyzická osoba, ktorá má na tomto území trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.

Fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať.

 

Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na našom území, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

 

Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia alebo prekračovanie hraníc do SR denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Problém pri dvojitej rezidencii

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií. Tieto sú definované v článku 4 („rezident“) príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:

  • stály byt (t.z., že daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.)
  • stredisko životných záujmov [tzn., ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity]
  • miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie)
  • štátne občianstvo
  • vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov

Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.

Druhy príjmov

Zdaňovanie vybraných príjmov rezidenta SR plynúcich zo zdrojov v zahraničí

 

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len „zmluva“) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR). Ak SR nemá so štátom, z ktorého rezidentovi SR plynuli príjmy v zdaňovacom období, uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, zdaňovanie jeho príjmov bude podliehať výlučne ustanoveniam zákona o dani z príjmov.

 

Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávaného v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Ak však rezident SR zamestnanie vykonával v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu, svoje príjmy zdaní aj v SR v zmysle zákona o dani z príjmov.

 

Všeobecné pravidlo

Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Takže ak rezident vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Spôsob zdaňovania a výšku dane v tomto štáte následne vymedzujú vnútroštátne právne predpisy platné v danom štáte.

 

Upozornenie

To, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, nezakladá dôvod, že tento príjem rezident SR nemusí priznať v daňovom priznaní podanom v SR. Rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem (aj napriek tomu, že bol zdanený v zahraničí) v daňovom priznaní podanom v SR. Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane, a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva (v prípade jej existencie).

 

Pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej v zmluvnom štáte však môže rezident SR využiť výnimku, ktorú ukladá zákon o dani z príjmov a na elimináciu dvojitého zdanenia týchto príjmov použiť metódu vyňatia príjmov (aj napriek tomu, že v danej zmluve bude uvedená metóda zápočtu dane), ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je tento postup pre neho výhodnejší. Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj ten daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia avšak za podmienky, že jeho príjmy boli v tom štáte preukázateľne zdanené.

 

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň). V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR.

Uvedené ale platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. „medzinárodného prenájmu pracovnej sily“, kedy ekonomickým zamestnávateľom je zahraničný subjekt, ktorý má právo na vykonanú prácu a ktorý nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce, napriek tomu, že mzdu naďalej vypláca slovenský zamestnávateľ.

 

Príjem z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] umiestnenej v zmluvnom štáte v zahraničí, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti zahraničie.

 

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ príslušnej zmluvy. Ako toto právo zahraničný štát využije, závisí od jeho vnútroštátnej legislatívy.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjem z prenájmu nehnuteľnosti uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.

Dvojitému zdaneniu daného príjmu sa zabráni uplatnením príslušnej metódy (zápočet dane alebo vyňatie príjmov) uvedenej v konkrétnej medzinárodnej zmluve.

 

Upozornenie

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa). Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.

Podávanie daňových priznaní

Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2018 presiahli sumu 1 915,01 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

 

 

Typ daňového tlačiva

 

Ak rezident SR poberal v roku 2018 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo dosiahol výhru a pod.), použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FO typ B.

 

 

Lehota na podanie daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 je do 31. marca 2019. Nakoľko tento deň pripadne na nedeľu, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 1. apríla 2019. V tejto lehote je povinnosť daň aj zaplatiť.

 

Zdroj: Finančná správa Slovenskej Republiky https://www.financnasprava.sk

Máte záujem o služby alebo otázky? Ozvite sa nám!

Kontakt

Meno: Michal Weingart

Ulica:  Holländische Str. 23

Mesto: 33706 Bielefeld

Email: mw@michalweingart.com

Tel.: +49 176 617 80995